Prepočítam si dni, keď som nebol doma v mojom meste a vychádza mi astronomické číslo. Pamätám ako som sa s ním lúčil. Tam som prežil skoro celý svoj život. Nechcelo sa mi, ale musel som odísť z mnohých dôvodov. Zvykol som si tam žiť. Neviem prečo, lebo v celku slovenskú mentalitu nemusím. Možno som nie až taký drsňák, ako sa tvárim. To je jedno, čo som niekedy v meste zažil. Chcel som sa iba poprechádzať, poobdivovať staré miesta. Zasmiať sa, pospomínať, stretnúť známych. Škoda, ale teraz sú to len známi. Niekedy to boli kamoši. Čas je neúprosný a mnoho vecí zmení na nepoznanie
Je to sranda ako človek rýchlo zabúda na minulosť. Zabudol som na moje mesto. Už nepatrí mne. Patrí mladším. Ja teraz objavujem svet. Je mi tak dobre. Raz sa do môjho mesta vrátim a napíšem o ňom knihu. Bojím sa ale, že je to iba sen. Nič nehovoriaci sen človeka, ktorý dobre vie, že to o čom sníva sa nikdy nesplní.
Komentáre
samy