Pozriem sa na dnešný deň. Vstal som. Samozrejme ranná hygiena. Potom práca. V práci som si aj pomyslel, že by som mal so sebou niečo robiť. V nánose pracovného zaujatia som však túto myšlienku rýchlo zatlačil do ústrania. Po práci nákup, nejaké ďaľšie banálne povinnosti. Potom internet, v skratke niekoľko správ. Nič moc, až na tých vojakov. Fuck! No v podstate mi je to jedno. Plytké, ja viem.
Rýchla odpoveď na to neexistuje. Som zahltený odpadom z médíí. Som zahltený vlastným odpadom myšlienok. Už som niekoľko krát skúšal nemyslieť na nič aspoň minútu. Nikdy sa mi to nepodarilo. Vždy sa tam objavila skrytá myšlienka, ktorá rozvíjala ďaľšiu a tá ďaľšia ďaľšiu a tak to šlo dokola, až som to nakoniec vzdal. Nemám emócie, keď sa niekomu druhému stane niečo tragické. Mne, keď niekto čo len stúpi na otlak, už som vulgárny. A to je tá chyba, nebyť egoista, potom určite dokážem tú minútu vydržať.
Komentáre